Všetky ročné obdobia sú krásne a niečím výnimočné. No keby sme sa mali predsa zamyslieť, ktoré je to naj, asi by sme sa viacerí zhodli, že to jarné. Aj z pohľadu života našej zveri je to časť roka, kedy je v lesoch najvyššia aktivita. Je to obdobie reprodukcie viacerých druhov, čo samo o sebe predznamenáva zvýšenú aktivitu. Prvé jarné lúče doslova vyháňajú zver z menšieho útlmu, ktorý jej privodilo dlhé zimné obdobie. Jar, to je niečo, čo v nás prebúdza pozitívne pocity.

Dňa 20 marca 2010 som mal ďalšie zaujímavé stretnutie s vlkom. Bolo to  opäť na  Repiskách, kde som mintoroval migračné presuny jelenej a diviačej zveri z večerných pastvísk. Každé ráno sa niektoré čriedy vracali do vrchov. Bol som tam aj s kamarátom Dodom Ivanom. Každý sme boli v inom kryte.

Z času načas nám život prinesie zážitky, ktoré jednoducho nemožno nespomenúť. Ani neviem ako by som dokázal opísať pocity, ktoré som mal v jedno jarné ráno pri mojich pozorovaniach voľne žijúcej zveri. Pred pár rokmi som mal možnosť sa stretnúť zo zvieraťom, ktoré už od dávnych dôb vzbudzuje rozporuplné názory ľudí. Zvieraťom, ktoré inak ako duch lesa sa ani nedá nazvať.

Ak máme vzťah k našej prírode a k našej faune, tak mi asi veľa ľudí dá za pravdu, že  najväčšie poklady máme práve doma. Len ich musíme objavovať a nadobudnúť k nim ten správny vzťah. Zážitky s jeleňmi patria snáď k jedným z najemotívnejších, ktoré môže mať milovník našej voľne žijúcej zveri. Na tomto mieste by som sa stručne zmienil o jednom jeleňovi, ktorý svojho času kraľoval v horách Poľany.